Podľa ECB sú finančné riziká v eurozóne zvýšené a nerovnomerné. V
priebehu zotavovania regiónu z koronakrízy budú zrejme potrebné lepšie
cielené stimuly.
Pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla jednotlivé sektory ekonomiky
rozdielnou silou a rýchlosťou, pričom veľmi výrazný negatívny vplyv mala
napríklad na cestovný ruch a pohostinstvo. ECB vo svojej novej správe o
finančnej stabilite varuje, že táto nerovnomernosť šoku spôsobeného
pandémiou koncentruje riziká v niektorých krajinách a oblastiach
ekonomiky eurozóny.
"Ako sa eurozóna dostáva z tretej vlny tejto pandémie, riziká
ohrozujúce finančnú stabilitu zostávajú zvýšené a sú nerovnomernejšie
rozdistribuované," uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.
ECB znepokojuje predovšetkým zvýšená zadlženosť firiem v krajinách s
väčším podielom sektora služieb, pretože to môže zintenzívniť tlak na
vlády a veriteľov v týchto krajinách. To môže spôsobiť krátkodobé
problémy po tom, ako vlády ukončia svoje pandemické stimuly, ako sú
napríklad programy na podporu zamestnanosti.
"Ako sa bude postupne ukončovať táto podpora, nemôžeme vylúčiť
výrazne vyššie miery insolvencie ako pred pandémiou, predovšetkým v
niektorých krajinách eurozóny," uviedla ECB. Podľa de Guindosa by sa široká podpora, predovšetkým pre firmy, mohla postupne zmeniť na cielenejšiu pomoc.
Ďalším rizikom, ktoré ECB registruje, je rýchly rast výnosov
referenčných amerických dlhopisov. Tento vývoj už prinútil ECB, aby v
uplynulých týždňoch zrýchlila nákupy vládnych dlhopisov. ECB sa však
stále obáva, že zvýšenie sadzieb v USA bude mať negatívny vplyv na
zadlžené firmy, domácnosti a krajiny v eurozóne.
ECB sa bude snažiť zabrániť predčasnému zvýšeniu nákladov na obsluhu
dlhov vlád eurozóny, čo by mohlo zabrzdiť zotavovanie ekonomiky regiónu v
tomto roku. Minulý rok hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny klesol
takmer o 7 %.
ECB v stredu tiež varovala, že ziskovosť bánk v eurozóne zostáva "slabá"
a že finančné inštitúty možno budú nútené zvýšiť svoje rezervy na
krytie úverových strát.